Jazda do Pai

Pamätný Most v Pai postavený (údajne) Japoncami počas WWII v roku 1942.

(seriál "Epická Cesta 2017", časť 5., 28.07.17) Pai je legendami opradené mesto nachádzajúce sa v Zlatom Trojuholníku produkcie opia (kedysi, dnes tam pestujú čaj). I keď nie je na mape hippie trail, tradičnej cesty z Európy do Ázie, vraví sa že je mestom Hippies. Mňa doň zlákala história slávneho vodcu osloboditeľskej armády Khun Sa, ktorý preukázal že súčasným vládam vyhovuje existujúci obchod s narkotikami a nechcú ho zastaviť. Kto o Khun Sa nepočul, tak to bol ten milí generál, aziat, vo filme Americký Gangster s Denzelom Washingtonom (minuta 1:13 nasledovného odkazu) od ktorého Frank nakupoval kokaín.

Kaňon Pai a Termálne pramene

Väčšina ľudí sa do Pai dostane po ceste, i keď dá sa i lietadom. Tesne pred vstupom do mesta, po mnohích serpentýnach smerom od Chiang Mai, ešte predtým ako prejdete cez most na obrázku vyššie, po pravej strane zbadáte tabuľu "Pai Canyon". Čas a erózia pieskovcovej usadeniny vytvorila nádherný skvost prírody. Spletité cestičky na hrebeňoch s 30 metrov hlbokými zrazmi na pravo i ľavo nie su pre každého. Pre tých ostatných oporúčam návštevu okolo 17:00, kedy slnko až tak nepáli a mäkké svetlo urobí Vaše fotky z prechádzky krajšími. Žabky nie su vhodná obuv :).

Vstup do kaňonu Pai.

Ďaľšou, zatiaľ turistami neobjavenou, atrakciou je termálny prameň Pai. Azda preto že je mimo mesto i keď stále neďaleko mosta i kaňonu v národnom parku. Prístup je zabezpečený po dobrej prejazdnej betónovej ceste, v samotnom parku sú toalety so sprchami a jednoduchá reštaurácia. Má to úroveň. Chodník Vás dovedie hore, k samotnému prameňu.

Náučnym chodníkom Národneho Parku.

Odtiaľ cestička pokračuje späť dole, popri potoku termánej vody, kde je niekoľko upravených prírodných bazénov s teplotou od 37 do 32 stupňov. Tu sa dá príjemnie posedieť, nakŕmiť telo minerálmi.

Zo zdroja vyviera príliš horúca voda na kúpanie.

Cela oblasť nám natoľko učarovala, že sme rozhodli tu prenocovať. Kúsok po hlavnej ceste sme našli rezort Pai HotSprings Spa, ktorý je postavený na inom termálnom prameni na brehu rieky. Okrem hlavného bazéna, má i niekoľko menších s termálnou vodou. Prostredie je úžasné, večerný oddych po celom dni na motorkách v termálnom bazéne je osviežujúci, ranný východ slnka nezabudnuteľný.

Východ slnka v Pai HotSprings Spa Resort.

Záchranná akcia

Na druhý deň ráno, ešte pred raňajkami sa znova vraciame k termálnemu prameňu do národneho parku, tentokrát by sme sa radi okúpali, nie len prešli. Vstup do všetkych Národnych Parkov v Thajsku je spoplatnený. Pre domácich je to okolo 20 až 40THB, turisti sú však za vstup pokutovaný 10x vyššou cenou. Po rokoch v Thajsku poslušne platímn 200THB, táto téma bola už mnohokrát diskutovaná v mediach, či pri káve. Okrem nás tu je rodinka číňanou. Znenazdajky si mama vyvrtne členok. Syna napadne nič lepšie ako rozbehnúť sa najbližším belochom, mnou, žiadať o pomoc. Pomôžem rád, ako absolvent kurzu prvej pomoci mám dokonca povinnosť. Otec rodiny tiež promtne reaguje, vraj treba strčiť matke nohu do termáneho prameňa, ešte že stíham zakročiť. Po preskúmaní končatiny zisťujem, ide iba o výron. Zorganizujem vyzvdvihnutie postihnutej rangerom Národneho Parku z prameňa a jej prevoz ku vstupnej bráne kde je telefonicky objednaná sanitka. To že Čiňania sú bezradný ma neprekvapuje, avšak to, že ranger nevie čo má robiť a stále sa ma pýta čo ďalej ma prekvapuje. Za čo vlastne treba platiť 200THB?

Priebeh záchrannej akcie, vyzdvihnutie postihnutej.

Čínska dedina "Baan Sanichon"

Posledná atrakcia výletu v Pai od ktorej som veľa nečakal, nám ponúkla jeden z najkrajších výhľadov celej Epickej Cesty, určite najlepšie jedlo aké som kedy jedol v Thajsku a možnosť nakúpiť Oolong čaj a čajový servis za ceny, ktoré sa nedajú odmienuť. Balenie čaju za 60THB, celý servis pre 6 osôb za 300THB. Pochutnávam si ňa ňom i pri písaní tohto článku.

Vstup do dediny Baan Santichon.

Celá dedina je v kopcoch, vyšplhať sa až hore na vyhliadku Yun Lai na motorke chce zručnosť, zísť dole odvahu. Výhľad na nezaplatenie. Posiedeť si v prístrešku, vychutnať čaj, citiť svieži vánok hôr, len tak na chviľu zastaviť čas. 

Výhľad ponad dedinu Baan Santichon. 

Priateľka niekoľko dní do predu vravela, že si tu musíme dať obed. Už typické čínske buchtičky na pare chutili ináč, lepšie, no pri pečenej kačke som zažil kulinársky orgazmus. Zmes korenia a miestných bylín povýšila omáčku na nevýdanú úroveň. K tomu troška chrumkavého kozieho mäska, veľa sviežej zeleniny, nedalo sa prestať jesť i keď už dávno sme síti.

Čínsky obed.

K reštaurácii patrí i obchod s korením, čajmi, čajovými servismi. Čas prípravy jedla si krátime jeho návštevou. Celkovo nerad nakupujem a znášam bebechy do domu. Potom čo majiteľ upriami moju pozornosť na čaj ktorý nám servíjurú k obedu, pookrejem a spýtam sa na cenu. Neverím vlastným ušiam, toľko nestojí ani 20 vrecúšok Yellow Lipton v Tescu. Kupujem a pre istotu sa pýtam aj na cenu prenádherného čajového servisu. Znova neodolávam a úplne zabúdam že nebude jednoduché ho doviesť domov na motorke.

V Činskom obchode vyberáme čajový servis.

V skutku sme v dedine mali jeden z najpríjemnejších zážitkov Epickej Cesty. Je tak troška bokom od všetkého, tam kde som čakal pascu na turistou je svieža oáza pokoja. Vítana zmena po horúcom dni v prameňoch. Vyšplhať sa do kopcov, pociťiť svieži vzduch, spoznať inú tvar Thajska, kontrast plážam Juhu.

Ubytovanie

V predchadzajúcom článku som opísal rezort, Baan Lana Rai Resort, kde sme boli nadmieru spokojný. Keď som sa dozvedel, že rovnaký majiteľ má rezort v Pai, s názvom Phu Pai Art Resort, mal som ho v pláne minimálne navštíviť a dať si aspoň kávu. Je pár kilometrov na Severo-Západ od Čínskej dediny. Po príchode bolo rozhodnuté, tu musíme zostať. Nie len pre výhľad ponad ryžové políčka obrábané domácimi farmármi, nie len pre bazén, ktorý sme mali znova iba pre seba. Ale hlavne pre filozofiu rezortu, ktorý je vsadený do miestneho vidieckeho života, kde sa cítite ako súčasť komunity. Rezort sa stal miestom odpočinku pre stádo koní o ktoré už nikdo nemal zájujem a dnes by snáď už boli utratené. Tu našli útočisko, dostatok priestoru na obrovskej lúke v strede pozemku, či na okolitých poliach kde majú vóľny výbeh. Mám to tu rád.

Phu Pai Art Resort a bazén znova iba pre nás.

Nakoniec sme tu zostali viac ako jednu, plánovanú noc. Prečo? To sa dozviete v ďalšom článku...

Veľa štastia, Andrej :)