Jazda do Pai

Pamätný Most v Pai postavený (údajne) Japoncami počas WWII v roku 1942.

(seriál "Epická Cesta 2017", časť 5., 28.07.17) Pai je legendami opradené mesto nachádzajúce sa v Zlatom Trojuholníku produkcie opia (kedysi, dnes tam pestujú čaj). I keď nie je na mape hippie trail, tradičnej cesty z Európy do Ázie, vraví sa že je mestom Hippies. Mňa doň zlákala história slávneho vodcu osloboditeľskej armády Khun Sa, ktorý preukázal že súčasným vládam vyhovuje existujúci obchod s narkotikami a nechcú ho zastaviť. Kto o Khun Sa nepočul, tak to bol ten milí generál, aziat, vo filme Americký Gangster s Denzelom Washingtonom (minuta 1:13 nasledovného odkazu) od ktorého Frank nakupoval kokaín.

Kaňon Pai a Termálne pramene

Väčšina ľudí sa do Pai dostane po ceste, i keď dá sa i lietadom. Tesne pred vstupom do mesta, po mnohích serpentýnach smerom od Chiang Mai, ešte predtým ako prejdete cez most na obrázku vyššie, po pravej strane zbadáte tabuľu "Pai Canyon". Čas a erózia pieskovcovej usadeniny vytvorila nádherný skvost prírody. Spletité cestičky na hrebeňoch s 30 metrov hlbokými zrazmi na pravo i ľavo nie su pre každého. Pre tých ostatných oporúčam návštevu okolo 17:00, kedy slnko až tak nepáli a mäkké svetlo urobí Vaše fotky z prechádzky krajšími. Žabky nie su vhodná obuv :).

Vstup do kaňonu Pai.

Ďaľšou, zatiaľ turistami neobjavenou, atrakciou je termálny prameň Pai. Azda preto že je mimo mesto i keď stále neďaleko mosta i kaňonu v národnom parku. Prístup je zabezpečený po dobrej prejazdnej betónovej ceste, v samotnom parku sú toalety so sprchami a jednoduchá reštaurácia. Má to úroveň. Chodník Vás dovedie hore, k samotnému prameňu.

Náučnym chodníkom Národneho Parku.

Odtiaľ cestička pokračuje späť dole, popri potoku termánej vody, kde je niekoľko upravených prírodných bazénov s teplotou od 37 do 32 stupňov. Tu sa dá príjemnie posedieť, nakŕmiť telo minerálmi.

Zo zdroja vyviera príliš horúca voda na kúpanie.

Cela oblasť nám natoľko učarovala, že sme rozhodli tu prenocovať. Kúsok po hlavnej ceste sme našli rezort Pai HotSprings Spa, ktorý je postavený na inom termálnom prameni na brehu rieky. Okrem hlavného bazéna, má i niekoľko menších s termálnou vodou. Prostredie je úžasné, večerný oddych po celom dni na motorkách v termálnom bazéne je osviežujúci, ranný východ slnka nezabudnuteľný.

Východ slnka v Pai HotSprings Spa Resort.

Záchranná akcia

Na druhý deň ráno, ešte pred raňajkami sa znova vraciame k termálnemu prameňu do národneho parku, tentokrát by sme sa radi okúpali, nie len prešli. Vstup do všetkych Národnych Parkov v Thajsku je spoplatnený. Pre domácich je to okolo 20 až 40THB, turisti sú však za vstup pokutovaný 10x vyššou cenou. Po rokoch v Thajsku poslušne platímn 200THB, táto téma bola už mnohokrát diskutovaná v mediach, či pri káve. Okrem nás tu je rodinka číňanou. Znenazdajky si mama vyvrtne členok. Syna napadne nič lepšie ako rozbehnúť sa najbližším belochom, mnou, žiadať o pomoc. Pomôžem rád, ako absolvent kurzu prvej pomoci mám dokonca povinnosť. Otec rodiny tiež promtne reaguje, vraj treba strčiť matke nohu do termáneho prameňa, ešte že stíham zakročiť. Po preskúmaní končatiny zisťujem, ide iba o výron. Zorganizujem vyzvdvihnutie postihnutej rangerom Národneho Parku z prameňa a jej prevoz ku vstupnej bráne kde je telefonicky objednaná sanitka. To že Čiňania sú bezradný ma neprekvapuje, avšak to, že ranger nevie čo má robiť a stále sa ma pýta čo ďalej ma prekvapuje. Za čo vlastne treba platiť 200THB?

Priebeh záchrannej akcie, vyzdvihnutie postihnutej.

Čínska dedina "Baan Sanichon"

Posledná atrakcia výletu v Pai od ktorej som veľa nečakal, nám ponúkla jeden z najkrajších výhľadov celej Epickej Cesty, určite najlepšie jedlo aké som kedy jedol v Thajsku a možnosť nakúpiť Oolong čaj a čajový servis za ceny, ktoré sa nedajú odmienuť. Balenie čaju za 60THB, celý servis pre 6 osôb za 300THB. Pochutnávam si ňa ňom i pri písaní tohto článku.

Vstup do dediny Baan Santichon.

Celá dedina je v kopcoch, vyšplhať sa až hore na vyhliadku Yun Lai na motorke chce zručnosť, zísť dole odvahu. Výhľad na nezaplatenie. Posiedeť si v prístrešku, vychutnať čaj, citiť svieži vánok hôr, len tak na chviľu zastaviť čas. 

Výhľad ponad dedinu Baan Santichon. 

Priateľka niekoľko dní do predu vravela, že si tu musíme dať obed. Už typické čínske buchtičky na pare chutili ináč, lepšie, no pri pečenej kačke som zažil kulinársky orgazmus. Zmes korenia a miestných bylín povýšila omáčku na nevýdanú úroveň. K tomu troška chrumkavého kozieho mäska, veľa sviežej zeleniny, nedalo sa prestať jesť i keď už dávno sme síti.

Čínsky obed.

K reštaurácii patrí i obchod s korením, čajmi, čajovými servismi. Čas prípravy jedla si krátime jeho návštevou. Celkovo nerad nakupujem a znášam bebechy do domu. Potom čo majiteľ upriami moju pozornosť na čaj ktorý nám servíjurú k obedu, pookrejem a spýtam sa na cenu. Neverím vlastným ušiam, toľko nestojí ani 20 vrecúšok Yellow Lipton v Tescu. Kupujem a pre istotu sa pýtam aj na cenu prenádherného čajového servisu. Znova neodolávam a úplne zabúdam že nebude jednoduché ho doviesť domov na motorke.

V Činskom obchode vyberáme čajový servis.

V skutku sme v dedine mali jeden z najpríjemnejších zážitkov Epickej Cesty. Je tak troška bokom od všetkého, tam kde som čakal pascu na turistou je svieža oáza pokoja. Vítana zmena po horúcom dni v prameňoch. Vyšplhať sa do kopcov, pociťiť svieži vzduch, spoznať inú tvar Thajska, kontrast plážam Juhu.

Ubytovanie

V predchadzajúcom článku som opísal rezort, Baan Lana Rai Resort, kde sme boli nadmieru spokojný. Keď som sa dozvedel, že rovnaký majiteľ má rezort v Pai, s názvom Phu Pai Art Resort, mal som ho v pláne minimálne navštíviť a dať si aspoň kávu. Je pár kilometrov na Severo-Západ od Čínskej dediny. Po príchode bolo rozhodnuté, tu musíme zostať. Nie len pre výhľad ponad ryžové políčka obrábané domácimi farmármi, nie len pre bazén, ktorý sme mali znova iba pre seba. Ale hlavne pre filozofiu rezortu, ktorý je vsadený do miestneho vidieckeho života, kde sa cítite ako súčasť komunity. Rezort sa stal miestom odpočinku pre stádo koní o ktoré už nikdo nemal zájujem a dnes by snáď už boli utratené. Tu našli útočisko, dostatok priestoru na obrovskej lúke v strede pozemku, či na okolitých poliach kde majú vóľny výbeh. Mám to tu rád.

Phu Pai Art Resort a bazén znova iba pre nás.

Nakoniec sme tu zostali viac ako jednu, plánovanú noc. Prečo? To sa dozviete v ďalšom článku...

Veľa štastia, Andrej :)

Prenájom motoriek v Chiang Mai a zahrievacia jazda

(seriál "Epická Cesta 2017", časť 4., 19.07.17) Konečne sa dostávame k jadru výletu. Zaobstaranie si motoriek a skutočne vyraziť na Epickú Cestu. Pôvodná myšlienka Epickej Cesty vznikla minulý rok v Novembri a mala byť vo Vietname. Začiatok bol plánovaný na 15.1.2017 v Ho Chi Minhovom meste "HCMC", kde sme mali kúpiť motorky Honda Win 110cc a cestovať takmer 1500km na sever do Hanoi. Tam sme ich chceli predať. Mali sme ísť traja, motorkársky párik zo Slovenska a ja. V čase plánovanie som ešte nemal žiadne skúsenosti s manuálnou motorkou. Pripravil som intinerár cesty, zohnal kontakt na "predavača" motoriek v HCMC od inej Slovenky ktorá tam žila a všetko dohodol. Bol iba December 2016  keď ma dlhoročný "párik" prekvapil ich rozchodom, motanicami až zrušením cesty. Nič to, ďalej som pokračoval v mojom predsavzatí naučiť sa v roku 2017 jazdiť na "veľkej" motorke, stať sa chlapom. 

Moja prvá motorka

V Januári 2017 som teda vošiel s odhodlaním do predajne Honda na ostrove Samui a kúpil si Hondu MSX 125cc s manuálnym radením. Pcha, prvé dva dni bolo po romantike, nevedel som sa pohnúť z miesta. Proste som sa nevedeľ rozbehnúť s použitím spojky! 

(Moja "Samuiská" Honda MSX 125cc.)

Pod dvoch dňoch som si spomenul, kedysi som bol "Í'Tčkar", k problému sa treba postaviť racionálne a že na Youtube by o tom mohlo býť nejaké video :). Boli, síce všetky o veľkých motorkách kde rozbehnutie vyzeralo veľmi jednoducho dokonca bez použitia plynu. Všimol som si však jednu vec, borci sa so spojkou hrajú v jej hornej úvrati a záber prebieha asi na 1mm dráhy pohybu ručnej páčky spojky. Idem von pred dom, sadnem na motorku a naozaj ide to! Našiel som kde spojka zaberá, chvíľu si to skúšal a čoskoro som sa bez problémov rozbehol. Ešte v ten deň som vyrazil do mesta Chaweng. Nádhera, som chlap :).

Prejájom motorky v Chiang Mai

Druhý krát myšlienka road tripu na motorkách vzkrsla na jar v Nemecku. Ako prichádzalo leto, veľká časť miestnych vytiahla motorky, nádherné Baworáky. Zamiloval som sa. Vedel som, že v Thajsku existuje vraj kdesi na severe slávny okruh motorkárov. Krátkym prieskumom na Lonely Planet, Trip Advisore a Googli som zostavil itinerár výletu, dohodol sa s pritateľkov kedy si môže zobrať voľno v práci a zistil od thajskej čiňanky z Chiang Mai, ktorá pre ňu pracuje, kde zohnať motorky. Odporučila Bikky shop  Komunikácia cez telefón z majiteľom požičovne bola na úrovni, i keď po anglicky moc nevie, ponuka motoriek je pestrá. Mal som z toho dobrý pocit. Urobil som rezerváciu pre 2 motorky Yamaha MT-03 300cc. Zatiaľ nebolo treba nič platiť, odporučila nás známa...

(Bikkyho shop v Chiang Mai. Prevažná časť moto-parku je vo vnútry).

Pocit bol ešte lepší keď sme dorazili do požičovne. Kopec personálu, asistetnky vybavovali nové rezervácie cez telefón, prípadne uzatvárali nové zmluvy o prejájme s prichádzajucími záznikmi. Skupina chalanov, technikov, zas kontrolova motorky pri výdaji a preberaní. Mr. Bikky sedel bez slova bokom, všetko sledoval. Pozdravili sme sa pohľadom, bolo pochopené. Naše motorky nás čakali pripravené. Mohli sme si ich vyskúsať na parkovisku vedľa, dokonca porovnať aj s inými Kawasaki, či menej výkonými Yamahami. Už pred cestou som si požičial na Samui Kawasaki Z250. Z Yamahy som mal oveľa lepší pocit - posed i ovládateľnosť. Sokojný s našim výberom som zaplatil 7700THB za každú motorku na 8 dní, plus pas a 10 000THB ako zálohu voči poškodeniu či odcudzeniu. Bikky ponúka i dodatočný servis, vyzdvihnutie z hotelu, dovoz motorky na hotel, prenájom či vrátenie motorky na letisku. Všetko je v rámci ceny prenájmu, žiadne ďaľšie skryté poplatky. My sme sa nechali priviesť z hotela do "výdajne" a na konci prenájmu sme sa rozhodli odovzdať motorky na letisku tesne pred odletom...

Prvá zastávka

Prvá jazda smeruje do Fang miernou obchádzkou po cestách číslo 118 a 109, cieľom je zoznámemie sa s motorkami na 160km dlhej trase. Hlavným návšteva budhistického mnícha, ctihodného Clyda Jarudhammoma, ktorý nás pozval na prehliadku skromného Vipassana meditačného centra pri chráme Sriboonruang. V meste Fang prespíme milom rodinnom hotely Phumanee. Do chrámu sa vydávame na druhý deň pred obedom...

(Ctihodný Ajahn Clyde Jarudhammom.)

Ctihodný Clyde Jarudhammom je mníchom od roku 2012, vysvätený bol práve v chráme Sriboonruang. Spoznali sme sa počas mojho pobytu v chráme Chom Thong v roku 2014. On tam bol v učení, ja na Vipassana "retreate". Dnes vedie Vipassana meditačné centrum v Buddhist Community Development Center (BCDC) na základe poverenia budhistického mnícha a učiteľa "Ajahn Thong  Srimangalo". Naše zvítanie bolo srdečné. Pozval nás k stolu, aby sme sa pripojili k práve podávanemu obedu. Ukázal nám školu, previedol budhistickým chrámom a následne sme sa spoločne peši vidali na 1,5km dlhú prechádzku do meditačného centra.

(Pohľad na "kuty", kde sú ubytovaný návšetvnici počas "retreatu".) 

Keďže v rovnaký deň by sme chceli zvládnuť aspoň polovicu cesty smerom do mesta Pai, s Ctihodným Clydom sme sa rozlúčili. Vyslovil som želanie, rád by som sa ešte tento rok vrátil a zotvral pod jeho vedením v meditačnom centre, znova sa odovzdal meditácim. Aspoň na chvílu zabudnúť na materiálny svet, odpútať sa nie len od vecí, ale i od vzťahov. Ctihodný Clyde namiesto rozlúčenia predniesol modlitbu, nech nás štastie sprevádza počas cesty.

(Nech nás štastie sprevádza.)

Jazda dlhá 120km stála za to, podarilo sa mi nájsť nádherný rezort v kopcoch Baan Lana Rai Resort, kde sme úplne sami. Odmenou sú nám zvuky džungle, šum vetra v korunách stromov a bazén iba pre nás. Cestovať mimo sezónu sa nám vypláca...

(Rezort v kopcoch cestou do Pai.)

Veľa štastia, Andrej :)

Vlakom do Chiang Mai

(seriál "Epická Cesta 2017", časť 3., 13.07.17) Nadherná predstava o pohodlnom cestovaní vlakom na Sever Thajska sa rozplynula ako obláčik. Denný vlak z Bangkoku do Chiang Mai v 2. triede bol prešlapom vedľa.

Cesta Vlakom

Pôvodne ma k ceste vlakom do Chiang Mai inšpiroval článok v Thajských Novinách Bangkok Post (pôvodný článok bol nahradený), vraj dostali nové vozne. Bez vážneho plánovania sa znenazdajky vynoril aj dátum výletu. Mali to byť sice tri týždne, nakoniec sú to necelé dva, ale to je už iný príbeh. Lístky sa dajú kúpiť cez internet na stránke Thajských Železníc, dostupnosť som zbežne skontroloval, čo by sa snáď mohlo pokaziť? ....z večera do rána lístky vypredali, nie len na deň kedy som chcel cestovať ale deň pred i po. Jedine čo bolo dostupné, bola 2. trieda na denný vlak. Začal som sa o vec viac zaujímať. Takže nové vozne dostal iba jeden vlak, ten jazdí iba v noci. Denný vlak prvú triedu nemá vôbec. Ok, potešil som sa na panomarata prechodom cez hory. Cena lístku je pohodlných 641THB, čo zahŕňa miestenku, obed a 2 "svačiny". Vlak nemá jedálenský vozeň, zato je v ňom stevardka.

(Servírovanie "raňajok", sladká žemľa s teplým nápojom.)

Výrážame o 8:29 ráno, cesta má trvať 11 hodín. Vlak je silno klimatizovaný, sedenie ok, elektrické zásuvky dostupné, tak som začal písať tento blog :))).   

Meškanie

Vlak ma celkovo 20 zástaviek, z toho prvých 6 je ešte stále v Bangkoku. Tu si začínam všímať, stojíme nejako moc často a dlho, avšak ani nie na zástavkach ale čakáme ne trati. Prvá zastávka mimo hlavného mesta je Phra Nakhon Si Ayutthaya (odporúčam vlak využiť na návtševu tohto historického parku patriaceho medzi UNESCO Dedičstvo). Vlak sa rozbieha, podávajú raňajky, snáď už to bude dobré.... Cesta nezáživná, využívam ju na písanie blogu, čítanie eBook, pozeranie prednášok na Youtube. Podávajú obed. Všetko sedí, všetko hrá i vzduch unikajúci z tlakovej hadice spájajúcej vozne.

(Obed o 12tej.)

Okolo 15:30 prichádzame na stanicu Sila At, zisťujem že vlak ma meškanie hodinu. Zrazu náš vozeň odpoja, vraj mamé čakať na iný vlak, kde nás znova pripoja, prestývka 30 minút. Hadicu zatiaľ opravili aj si krátim čas druhým obedom v staničnej reštaurácii. Tým to však neskončilo. Celkové meškanie vlaku bolo 3 hodiny, do hornatého úseku sme vstúpili okolo 18:00, tma začala krátko po 19:00. Z panorám nič nebolo. Zostala nám únava, zima, a plačúce decko. Dorazili sme do Chiang Mai o 22:30. Musím však odceniť železnicu, ako sa meškanie stupňovalo zorganizovali extra večeru o 18:00, ktorú nám naložili v jednej z posledných staníc.

Ubytovanie v Chiang Mai

Príchod do Chiang Mai prebohol v poriadku na stanici čakali taxíky i miestne "autobusy" Songthiew. Do jedného z nich sme naskočili a nechali sa zavieť k hotelu za 50THB/osoba. Taxíky v Thajsku okrem Bangkoku nepoužívam, iba tam Vám zapnú taxa-meter, ale Songthiew sú fajn, dá sa im veriť pokým sa zveziete s domácimi. Hotel som si vybral boutique štýl, Hotel Des Artists Ping Silhouette, na základe odporúčania fancy web portálu o novinkách v Bangkoku a Thajsku. 

(Boutique čínsky štýl.)

Už viem že "boutique" znamená že všetko je malé i izba, ale účet je veľky, lebo všetko je art a personál preto zásadne nerozpráva po Anglicky, ani Thajsky ale Čínsky a Mjanmarsky. Večera "no", drink po namáhavom dni na dobrú noc "no", nejaký film na obrovskom LCD cez celú stenu "no" (žiaden signál). Všetko zachránili raňajky.

(Boutique raňajky.)

A ranné posedenie v záhrade na káve.

(Káááva.)

Hotel neodporúčam pre jeho ubytovanie. Ale stojí za to zastaviť sa v jeho reštarácii a vynikajúcej čajovni. Veľa štastia, Andrej :)

Asoke, alebo kde bývať v Bangkoku

(seriál "Epická Cesta 2017", časť 2., 12.07.17) Spieva sa, jedna noc v Bangkoku ti zmení život. Naozaj, je to mesto kde to vibruje. V zmesi všetkého si každý nájde to svoje. Vždy sa tam rád vraciam, i keď iba na pár dní. Po živote v Mexico City, Manile, Dubai, Mníchove a Prahe som zistil, že nie som mestký typ :)

Prečo Asoke

Všetko dôležité v Bangkoku sa deje na ulici Sukhumvit road, a to doslova, má 488km! Začína v Bangkoku, pokračuje cez Pattayu a končí pri hranici s Kambodžou, kde križuje najužšiu časť Thajského územia, 450m úzky pásik medzi morom a Kabmodžou v časti Khlong Yai, provincia Trat. Ja som si vybral križovatku Sukhumvit - Ratchadaphisek, Asoke. Mám tam obľubený hotel s bazénom a výhľadom, Clover Asoke, pre mňa dôležitý park Benjakiti kde žačínam deň ranným behom. Obchodný dom Terminal 21 s kinom, 2 vegetariánske reštaurácie, vynikajúce Talianske Bistro, nespočet kaviarní a pouličnych stánkov. Neposlednom rade vykričanú uličku Soi Cowboy s láskou na predaj, kde nočný život nadobuda iný rozmer :) Prípadne Hi-So bar Sing Sing Theatre, kúsok hore ulicou. Dopravné napojenie je skvéle, z letiska sa dostanete za 45min na zástavku "nadzemky" BTS Asoke. Na vlakovú stanicu zase metrom MRT zo zastávky Sukhumvit, ktoré Vás okrem iného zaväzie aj na Slovenskú Ambasádu na zastávke Lumphini. Asoke má štýl...

(Čakanie na lásku v mestkom parku Benjakiti)

Co robiť v Bangkoku 1 deň

Mám take kolečko v Bangkoku pre rodinu a dobrých priateľov keď sa v nich vynorú túžba spoznať túto metropolu instantne za 1 deň. Je náročné, treba skoro začať skoro ráno, najlepľie pred ôsmou. Prvé kroky smerujú práve na zastávku BTS, kde sa odvezieme k rieke Chao Praya, zastávka Saphan Taksin. Odtiaľ je nádherné prenajať si long tail čln za 1000THB, nechať sa previesť po kanáloch, kde sa okrem iného natáčal aj James Bond film a vystúpiť na móle pred Chrámom Wat Arun. Ak vystihnete príliv-odliv, je dramatické sledovať ako sa zmení hladina o 2 metre v priebehu sekúnd. Po pozretí naskočiť na kompu, preplaviť sa na druhú stranu rieky za 6THB a smerovať do chrámu Wat Pho. Odtiaľ peši do Královského Paláca. Toto je brzda tak na 3 hodiny, keď nie je čas radšej skipnúť. Ďalej bláznivou jazdou Tuk-Tukom za 100THB ku chrámu na kopci Wat Sakhet, výhľad stojí za výšlap a majú dobrú kávu v kaviarni na úbočí kopca, asi v polovici. Znova peši k pevnosti Pom Mahakan, kde na kanály je zastávka osobnej lodnej dopravy "Phanfa Bridge". Málo kto si uvedomuje že Bangkok je postavený na močiary a delte rieky Chao Phraya, je pretkaný množstvom kanálov a volajú ho aj Benátky Ázie. Z lode odporúčam vyskočiť na móle Hua Chang Bridge a prejsť sa popri kanále do domu Jima Thomsna. Pozrieť si expozíciu a vypočuť si príbeh záhadneho zmiznutia úspešneho podnikateľa je veľmi zaujímavé. Tiež veľmi prijemné je oddať sa lákadlám reštaurácie. Bože, tam to milujem :) Nu, a je večer. Kto má ešte energiu môže ju minúť nákupmi v obchoných domoch, trojica MBK, Siam Paragon a Central World je len pár krokou ďaleko. Azda nemusím pripomínať, že pravá nadzemka BTS Vás dovezie k hotelu na Asok na pár minút....

(Foto troška od veci. Tu natáčali vo Štvorici po Opici a chytili Choa. State Tower, Hotel Lebua.)

JJ market

Názov Chatuchak Weekend Market hovorí sám za seba. Hovorovo JJ market je víkendový trh (funguje iba v sobotu a v nedeľu, kde sobota je lepšia) na zástavke BTS Mo Chit. Majú tam všetko, od oblečenia, cez starožitnosti, umenie, až po nábytok. Nechýba jedlo a káva. Celý trh je rozdelený do zón a pri vchodoch sú umiestnené mapy, lahko sa dá zorientovať čo kde hladať. Veľa obchodníkov sem prichádza nie len predávať ale aj nakupovať tovar, ktorý predávajú ďalej v iných častiach Thajska alebo aj exportujú do zahraničia.

(Clock Tower na Chatuchak Weekend Market)

Rád tam chodím, ale nie nakupovať, len tak sa prejsť v úzkych uličkách, nasať atmosféru a hlavne posiedieť v kaviarni Viva8. Dať si tu výrazné presso silnej chuti a pealu od Taliana, čo ju tu robí už snáď 10 rokov patrí k neodmyslitelnému koloritu mojich víkendových návštev v Bangkoku. Nič sa tam nezmenilo, mám to rád.

(Talian vo Viva8 a jeho víkendové performance pri varení Pealla)

(no comment)

Veľa štastia, Andrej :)

Vlakom do Bangkoku

(seriál "Epická Cesta 2017", čast 1., 10.07.17) Možno že sa mi to zdá byť romantické, keď možnosť ponúka skúšam cestu vlakom. Tentokrát som sa sa vybral z ostrova Samui, na Juhovýchode Thajska, do takmer 1400km vzdialeného mesta Chiang Mai na Severe. Jazda by celkom mala trvať 22 hodín. 

Cesta je cieľ

Cestu som rozdelil krátkou prestávkou v Bangkoku, pre regeneráciu v malebnom boutique hotely s bazénom priamo v jeho centre, hneď vedľa mestkého parku Benjakiti. Učelom je prejsť na prenajatých motorkách Yamaha MT-03 okruh dlhý 600km cez mestá Chiang Mai, Pai, Mae Hong Son a Mae Sariang s prejazdom cez najvyššiu horu Thajska, Doi Inthanon, vo výške 2565m.

(Fotka Wat Prathat Doi Suthep počas môjho predchádzajúceho pobytu v chráme v Chiang Mai v Decembri 2014.)

Ako sa dostať na vlak

Vraví sa, vlakom do Bangkoku z Koh Samui sa chodí zo stanice Surat Thani na pevnine, kde Surat Thani je hlavné mesto provincie, kam ostrov patrí. Pravda je "troška" iná. Vlaková stanica je v malom mestečku Phunphin. Stanica je približne 150km vzdialená od ostrova Samui a 15km od hlavného mesta Surat Thani. Dostať sa tam je výzva samotná. Na stanicu som vyrazil o 11:30, kde najťažšie je dostať sa z domu do prístavu v meste Nathon, ak sa chcem spolahnúť iba na verejnú dopravu. Ďalej ma čakala príjemná 90 minútová plavba trajektom na pevninu do prístavu Don Sak.

(Plavba trajektom Seatran. V pozadí ostrov Samui.)

V Thajsku je veľmi dobre vyriešené dopravné napojenie na hlavných uzloch a spolupráca jednotlivých súkromných dopravcov na frekventovaných uzloch. Preto z prístavu na pevnine Don Sak, dostať sa do hlavného mesta je jednoduché autobusom Phantip, kde lístok Vám predajú priamo v pokladni Seatran ešte na ostrove. Cena je 230THB za trajekt i autobus. Cesta trvá hodinu, autobus je klimatizovaný, čiže je v ňom zima. Ako kráčate uličkou po vystúpení z trajektu, odchytí si Vás milá pani, ktorá upúta Vašu pozornosť výkrikmi "Surát". Po kontrole lístka Vás nasmeruje na správny autobus.

(Autobus Phantip z Don Sak do Surat Thani.)

V Surat Thani odporúčam venovať svoju pozornosť autobusovej stanici "Talat Kased 1", odkiaľ chodí autentický lokálny autobus až na vlakovú stanicu v Phunphin. Prechádzajúci autobus zastaví na ulici v centre mesta tak, že stanicu budete vydieť na druhej strane ulice.

(Autobusová stanica v Surat Thani.)

Z lokálneho autobusu dýcha história, má drevenú podlahu, žiadnu klimatizáciu, zato stále otvorené okná i dvere a zopár neúnavnych velntilátorov. Je určený iba miestnym. 

(Autobus do Phunphin.)

Do Phunpin musí prekonať 15km, čo mu pri početných zastávkach trvá asi 45 minút. Jazda za 15THB Vám naozaj umožní spoznať miestny kolorit a priblíži Vám komunitu.

(Kupovanie lístka.)

V Phunphin nie je nič zaujímavé okrem vlakovej stanice. Dorazil som o 17:15 práve včas na ľahké občerstvenie. Vlak odchádza o 18:30.

(Vlaková stanica Surat Thani.)

Vzadu, pri prvom nástupišti na poschodí je útulná reštaurácia v retro štýle s príšernou kávou, zlým jedlom a diečtaťom za pokladňou, ktorá Vám za esspresso naúčtuje 300THB namiesto 60 s milím úsmevom. Odmenou Vám bude wifi heslo. Prípadne v okolí je zopár pouličných stánkov s chutnou polievkou za 40THB, bez wifi.

(Retro reštaurácia Coffe De' Tray.)

Cesta vlakom

Vhodné je cestovať do Bangkoku nočným vlakom v kupé 1. triedy. Cena je 1150THB. Kupé je čisté, klimatizované, s dvoma posteľami, toaletným umývadlom a tečúcou vodou. Vo vozni sú dve toalety, jedna s "thajským" záchodom a druhá s "európskym". V tej druhej je i sprcha s teplou vodou. Pokiaľ máte dobrú knihu a patnerku, na cestu Vám už naozaj nič nechýba. Ja mám oboje.

(Kupé prvej triedy pred ustlaním postele.)

Krátko po nastúpení príde k Vám stevard, privítať Vás a ustlať Vám posteľ. Tiež Vám donesie čisté uteráky. Za krátko ho nasleduje stevardka s ponukou jedálneho lístka. Dá sa objednať večera, raňajky, káva, čaj, nealko. Po výživnom občerstvení v retro reštaurácii sme si objednali iba raňajky. Viem že to nebude kulinársky zážitok, čo však môžu pokaziť na čaji a volskom oku?

(Príprava posteľe.)

Jazda je príjemná. Ubieha rýchlo. V tejto časti Thajska scenéria nie je zaujímavá. Okolo polnoci sa mi podarí zaspať, chvílu po tom čo sme opustili stanicu v Chumphorn. Tu pristúpilo zopár turistov cestujúcich najmä z Koh Tao. Mám dokonca pocit že trať je v lepšom stave. Vlak menej hrkoce ako naposledy. Na viacerých miestach bola trať strhnutá záplavami vo februáry tohto roka. Doprava, vlaková i automobilová bola úplne prerušená medzi Juhom Thajska a Bangkokom na niekoľko dní. Dnes je všetko fajn, mám to rád.

(Výhľad z nášho kupé na spln mesiaca ponad mihotajúcu sa džunglu.)

Prichod do Bangkoku

Vlak dorazí do Bangkoku o 6:30. Stevardka nás budí už o 5:30, prináša raňajky. Stíham ešte teplú sprchu a prezliecť sa. Som pripravený privítať nový deň, privítať Bangkok. Musím uznať, cestu nočným vlakom do Bangkoku milujem. Rozhodne ju však neodporúčam. Nie je najlacnejšia a s potrebnými dopravnými napojeniami je komplikovaná a trvá najdlhšie. Najrýchlešie je let priamo z Koh Samui, najlacnejšie a stále rýchlejšie je isť autobusom priamo z Koh Samui. Kompromis ceny a času je let z letiska Surat Thani. Cestovať vlakom je srdcová záležitosť.

(Privítanie v Bangkoku.)

V Bangkoku je už všetko jednoduché. Pod vlakovou stanicou je priamo zastávka metra MRT, Hua Lamphong. Odkial smerujeme do centra Bangkoku na Sukhumvit street, časť Asoke. Je 8:15, batožinu mám zloženú na hotely a vyrážam si zabehať svojich ranných 5km do Benjakiti Parku. Rovnako príjemný deň želám aj Vám.

(Vlakom zo Surat Thani do Chiang Mai.)

Veľa štastia, Andrej :)